PÍŠE ZUZANA KEPPLOVÁ

Tenisky, kebaby a nechty: prečo prišelci nekradnú prácu našincom

Môže sa to zdať paradoxné, no s príchodom nových ľudí miest neubúda, naopak vznikajú nové.

(Zdroj: SITA/AP)

Najzábavnejší a najcynickejší argument, ktorý rieši obavu, že imigranti našim ukradnú prácu, je asi tento: ak ti niekto, kto nepozná dobre jazyk, nevychodil tu školu a v tejto krajine ani nemá rodinu a známych, predsa ukradne prácu, zamysli sa, či nie si úplné drevo.

Samozrejme, je to skôr sociologický vtip, proti ktorému každý znepokojený hneď namietne, že kto pýta menej, prácu predsa dostane. Aj na Slovensku, ktoré má s imigráciou malé skúsenosti, sa ukazuje, že to úplne tak nie je.

Odpoveďou v našom prostredí sú tenisky, kebaby a nechty. Vietnamci, ktorí prichádzali jednak na výučbové programy do spriateleného Československa a neskôr vo väčšom počte do krajiny, ktorú poznali len z rozprávania, vytvorili v 90. rokoch fenomén trhoviska s lacným čínskym textilom a obuvou.

Reštaurácie rýchleho občerstvenia ponúkajúce kebab, shawarmu alebo gyros – s odpustením, ide o rovnakú plnenú žemľu – vznikli povedľa hotdogov, langošov či richmanov, nie namiesto nich.

A napokon vznikali aj nechtové štúdia, kde skrčené mladé ženy lepia gélové nechty a hobľujú päty. Kedysi vás k vašej pedikérke musela uviesť matka alebo ste museli zdediť termín po starej matke; teraz si mnohé ženy odskočia dolepiť stratený pazúr počas obednej pauzy.

Je to starý argument, ktorým sociológovia a ekonómovia odpovedali pred časom aj na obavy Britov, Francúzov či Američanov: s príchodom nových ľudí miest neubúda, naopak vznikajú nové.

Chutný bonus: noví ľudia si radi prinesú ingrediencie, bez ktorých si nevedia predstaviť dobré jedlo. Vďaka tomu dnes v Bratislave konečne opäť dostať jahňacie – okľukou cez Viedeň ho dovážajú do ‚exotic shopov‘ ľudia z neucelených komunít. Okrem toho i datle priamo od Iráncov alebo ryžu, ktorá sa na tú z našich vývarovní vôbec nepodobá.

Kto ťaží z diverzity

Dalo by sa oprávnene predpokladať, že sú to výlučne obyvatelia kancelárii - teda mladá mestská stredná trieda -, ktorí benefitujú z „exotiky“. Raz si zájdu na autentický ramen a inokedy na „indiu“; vedia ich porovnať s jedlom, ako si ho pamätajú z dovolenky alebo zo svetáckejších metropol.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Plavčan vysvetľoval eurofondy, z tlačovky utiekol

Minister školstva zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej chcel vysvetliť pochybné dotácie. Dovolil dve otázky pre televíziu a ušiel.

KULTÚRA

Dedečkove skutočné stavby sme ešte nevideli. SNG by mohla byť prvou

Najskloňovanejšie sú štyri jeho stavby.

DOMOV

Prieskum: Súčasná koalícia by vládu nezložila, extrémisti klesli

Ak by sa voľby konali v júli, zvíťazil by Smer.

BRATISLAVA

Z Tyršovho nábrežia sa stal kemp pre turistov

Na petržalskej strane Dunaja parkujú karavany, hoci tam nie je kemp.

Neprehliadnite tiež

KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

Komisia striehne na každý pohyb v Poľsku

Timmermans hlási, že na dovolenku neodchádza. Szydlová tvrdí, že ani veto poľskú vládu nevyhodí zo smerovania.

ĽUDIA GEMERA

Július Barczi, 32 rokov, Rožňava, práca: riaditeľ múzea Betliar a hradu Krásna hôrka, plat: 1100 eur

Betliar je miesto, kde ožívajú časy Andrássyovcov. Vládne tu zmes nostalgie a sentimentu

PÍŠE LUBOŠ PALATA

Poľsko možno v Dudovi našlo svojho Michala Kováča

O osude Poľska dnes nerozhoduje Brusel ani varšavská ulica, ale poľskí nasledovníci Michala Kováča, Milana Kňažka alebo Jozefa Moravčíka.

KOMENTÁR TOMA NICHOLSONA

S Tureckom sa dá iba bartrovať, nie kádrovať

Európska únia by nemala teraz zmeniť 30-ročný zvyk a povedať Ankare, že ju nikdy neľúbila.