Autor je bývalý britský premiér.
V správe z konferencie o Sýrii OSN v Londýne sa utopil jeden dôležitý sľub: budúci rok ponúknu každému utečeneckému dieťaťu zo Sýrie miesto v školskej lavici.
Svet nakoniec vzal vážne potrebu poskytovať vzdelanie deťom postihnutým konfliktom. Až dosiaľ tvorí svetová humanitárna pomoc zameraná na vzdelávanie menej než dve percentá prisľúbených financií.
Škola je kľúčová
Hoci tento posun ešte treba plne financovať, odráža uznanie vlád a agentúr – ktoré malo prísť už dávno – že humanitárne krízy sa nekončia v týždňoch alebo mesiacoch a že utečenci potrebujú viac než len jedlo a strechu nad hlavou.
Myriada trápení, ktorým čelia milióny detí bez škôl, by nám mali dať politickú vôľu splniť tento sľub. Utečenci strávia mimo svojich domovov priemerne desať rokov. Bez vonkajšieho zásahu by mnoho detí vyhnaných sýrskou vojnou – nehovoriac už o ďalších 24 miliónoch detí na celom svete, ktoré nechodia do školy pre takéto konflikty – za svoje školopovinné roky nikdy nevošlo do triedy. Ako dospelí by si pamätali detstvo strávené v chatrčiach, barabizniach alebo na uliciach, bez naplnenia a nádeje, ktoré sa spájajú so vzdelaním.
No cena za stratené vzdelávanie je oveľa väčšia než len pocity a emócie. Keď sa vzdelávanie skončí – alebo je ukradnuté – deti stratia ochranu škôl. Mnohé potom vykorisťujú. Na mladé dievčatá sa zamerajú obchodníci s bielym mäsom a tie zmiznú v priepasti nepredstaviteľnej skazenosti. Mladých chlapcov prinútia ísť do tovární alebo na vojnový front.
