Ak sa sociológ nemýli a občania fakt vnímajú tieto voľby ako menej dôležité, tak si dobrú reprezentáciu, ktorá by z nich vzišla, ani nezaslúžia.
Garnitúra, ktorá vzíde z hlasovania 5. marca, bude totiž možno stáť pred rozhodnutiami takej nosnosti, pred akými nestála žiadna iná.

Iste, poriadne krízovo sa svet tváril i pred štyrmi či šiestimi rokmi. Osudovosť chvíle však tentoraz umocňuje, že zahraničnopolitický konsenzus, ktorý tu panoval po Mečiarovi, akoby v utečeneckej kauze vyprchával a lámal sa, čo na prahu geopolitických turbulencií (Schengen!) môže odviať Slovensko do inej reality.
Voľby by mali vnímať ako dôležité všetci, ktorí si neželajú, aby sa krajina po 26 rokoch opäť ocitla na nesprávnej strane dejín.
Napríklad tým, že regionálny blok pojme ako alternatívu euroatlantickej orientácie len preto, lebo vedenie štátu má kultúrny konflikt s centrom.
Deliaca čiara, ktorá oddeľuje kandidujúce strany na tomto kritériu, bije do očí, keďže ju kreslí dnes a denne najvýraznejší politik štátu.