Zlých správ po bruselskom summite (aj) k otázke brexitu je oveľa viac ako dobrých a nejde ani o samotnú dohodu. Jej obsah neprekvapil, európske štáty museli Cameronovi vyhovieť, ináč by už bola Británia na polceste z Únie. Horší je spôsob, akým Európa k dohode dospela.
Krajiny nevyužili šancu ukázať, že po týždňoch naťahovania sa o utečencoch, obnovovania donedávna otvorených hraníc, vedia byť aspoň v niečom jednotné. Nevyužili možnosť premeniť túto naoko nepríjemnú tému na príležitosť a viesť skutočne zmysluplné a efektívne rokovania zakončené dohodou, ktorá Úniu naozaj posunie dopredu.
Namiesto toho sa viedli nekonečné rokovania o sociálnych dávkach, o sumách, ktoré sú z hľadiska britského rozpočtu zanedbateľné. Debata o nich len zvýraznila vnímanie ľudí zo strednej Európy ako tých chudobnejších, ktorí na ostrovy chodia len vyciciavať britský sociálny systém.
