Autorka je pesničkárka
Dlhodobo som sa pokúšala pochopiť a prijať ľudskú hlúposť. Najskôr detinským vzdorom, potom snahou byť milá a zvyšovať hranice súcitu a empatie. Bolo to skôr naivné.
Aj zdvorilosť je nebezpečná vec, je to vrodený syndróm, rovnako ako neha. Keď človek prelezie pohraničné oplotenie zdanlivej dospelosti, hlúposť prijme ako normálnu vec a začne z nej ťažiť. Jednou z možností je obrátiť ju na humor, alebo si z nej brať príklad – ako nenechať stuchnúť vlastný mozog.
A čo ak sa pristihnete pri tom, že hlúposť – najhorší mor človeka – je zakorenená aj vo vás? Stane sa dôležitou hybnou silou vašich aktivít. O to viac sa budete snažiť dokázať celému svetu, že nepatríte k priemeru. Potom vás to prestane baviť a pochopíte, že boj s nevyváženosťou rozdelenia IQ a EQ medzi ľudí sa vyhrať nedá.
