Tvoriť si názor na tzv. antikampane prizmou slovenskej produkcie, ktorej úroveň kopíruje autorov, by bolo chybou. Vo volebných súťažiach mávajú svoje poctivé miesto, keďže informácie či pohľady, ktoré strany či kandidáti o sebe neradi rozmazávajú, sa voličom môžu celkom hodiť.
Vedia o tom čosi v USA, kde investície do negatívnej reklamy – teda o konkurencii – v doterajšom priebehu kampane sú vyššie než do vlastnej prezentácie kandidátov.
Samozrejme, je na vyspelosti voliča, aby odlíšil primitívne denunciačné a nactiutŕhačské obsahy, kde navyše zadávateľ svoju identitu tají – čo je protizákonné –, od „serióznej“ negatívnej kampane.
Dá sa celkom pokojne povedať, že informačná hodnota inteligentných antikampaní je pre rozhodovanie voliča vyššia než pozitívny marketing. Ten je totiž v drvivej väčšine prázdny.
A zatiaľ čo krajší obraz strany či hnutia, ktorý šíri, je vždy klamaním verejnosti, v negatívnej kampani zvykne byť občas – alebo ešte častejšie – aj kus pravdy.
