Smer si pred voľbami zvolil figúru vonkajšieho nepriateľa – utečencov, ktorá plní tú funkciu, že sa na nej vie zjednotiť fantázia voličov. Pravicové strany by si mali dať pozor, aby sa nenechali vtiahnuť do vytvárania vnútorného nepriateľa.
Tento nepriateľ totiž už raz – v minuloročnom referende – nezaujal a nepritiahol k voľbám dostatočný počet znepokojených občanov.
Aliancia za rodinu vtedy aj tak hovorila o úspechu. Určite, ak máme na mysli zviditeľnenie samotnej Aliancie a ich agendy.
Prezentujú ju síce ako prorodinnú, no diskusia okolo referenda ukázala, že vedľajším účinkom by bolo zablokovanie šance na lepší život a dôstojnejšie postavenie najmä pre gejov a lesby či možnosť voliť si taký životný štýl, ktorý nepodlieha väzbe na úzko chápanú náboženskú prax (čo napokon garantuje ústava).
Kandidáti do parlamentu, ktorí podpísali Deklaráciu za rodinu, sa regrutovali najmä zo strán, ktoré samy seba vnímajú ako skôr pravicové (prípadne samy nevedia). Okrem malých strán s príchuťou vybočenia ako kotlebovci, Priama demokracia či Odvaha sa pridalo nemálo Obyčajných ľudí.