Chúďa Turecko. Asi pred desiatimi rokmi, keď sa prvýkrát začala rozplývať ilúzia o jeho členstve v EÚ, vedenie krajiny sa zameralo na „neo-osmanizmus“ ako cestu vpred: sústredilo sa skôr na historické susedstvo Turecka než na Brusel alebo Washington ako najvhodnejšiu scénu pre svoju zahranično-politickú renesanciu. A tak sme získali doktrínu, ktorá sa ukázala ako proaktívne, sektárske angažovanie sa u arabských susedov Turecka na Blízkom východe.