Autori sú analytici v oblasti sociálnej inklúzie, pracujú v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť SGI
Napriek prehlbujúcemu sa problému nezamestnanosti rómskych komunít, politické strany vo svojich programoch nedostatočne adresujú špecifické bariéry, ktorým dlhodobo nezamestnaní, často nielen tí rómskej etnicity, čelia.
Politické strany tak v tejto veci akoby už nad ťažšie zamestnateľnými dospelými zlomili palicu. Svoju pozornosť viac venujú deťom v podobe podpory predškolského a základného vzdelávania. To je síce žiaduce, ale s cieľom dosiahnuť úspešnú integráciu vylúčených skupín je nutné politiky zacieliť aj na dospelých a súbežne tak poskytovať asistenciu v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, zdravia, bývania a ďalších oblastiach života.
Volebné programy sme hodnotili z hľadiska toho, nakoľko obsahovali päť opatrení najčastejšie skloňovaných v odbornej literatúre na zvyšovanie zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných. Tieto opatrenia sa teda zameriavajú na širokú skupinu ľudí, do ktorej spadajú nie výhradne, ale aj rómski nezamestnaní.
Prvé opatrenie: Umožniť dokončenie si vzdelania
Napriek tomu, že odborná obec sa zhoduje na tom, že jednou z hlavných príčin vysokej nezamestnanosti Rómov je nízke vzdelanie, len dve z najsilnejších politických strán navrhujú zabezpečiť programy druhošancového vzdelávania (napr. formou denného alebo večerného vyučovania a kurzov), a to strana OĽaNO a SMK. Toto opatrenie by umožnilo doplniť si vzdelanie pre tých nezamestnaných dospelých a mládež, ktorí si nedokončili ani len základnú školu, alebo v lepšom prípade, ktorí nezískali žiaden výučný list alebo maturitu.
Slabá politická podpora druhošancového vzdelávania je prekvapivá vzhľadom na to, že podľa údajov Rozvojového programu OSN z roku 2011 len 21 percent rómskych mužov a 15 percent rómskych žien má dokončenú strednú školu oproti 88 percent mužov a 85 percent žien z majority.
Dosiahnutie stredoškolského vzdelania by im pritom významne zvýšilo šancu sa zamestnať. Dostupné programy druhošancového vzdelávania na Slovensku založené na proaktívnom prístupe k nízko vzdelaným Rómom z vylúčených komunít v súčasnosti nefungujú dostatočne.
Druhé opatrenie: Reforma aktivačných prác
Reforma aktivačných prác sa teší o niečo väčšej pozornosti politických strán. Programami aktivačných prác v obciach ročne prejde niekoľko desiatok tisíc dlhodobo nezamestnaných, pričom sa predpokladá, že veľkú časť aktivačných pracovníkov tvoria práve Rómovia a Rómky.
Keďže aktivačné práce majú preukázateľne nízky dopad na zamestnateľnosť ich účastníkov, experti a expertky na zamestnanosť navrhujú zmenu nastavenia tejto politiky s cieľom zvýšiť jej účinnosť.
