SME

Ďakujem Putinovi, že represie nie sú ešte väčšie

Som skoro presvedčená, že až sa vrátim do Moskvy, na letisku ma nezatknú, hovorí najväčšia súčasná ruská spisovateľka Ľudmila Ulická.

Ľudmila Ulická v Prahe besedovala o svojom románe Zelený stan. (Zdroj: ČTK)

Píše Petra Procházková, redaktorka SME a Lidových novin.

Boli dvaja ľudia, s ktorými som túžila ani nie tak urobiť rozhovor, čo patrilo k mojej novinárskej rutine, ale stretnúť sa s nimi. Podať im ruku, počúvať ich a visieť im na perách, kým ma nevyhodia.

S Bulatom Okudžavom sa mi to podarilo v roku 1996. Z Moskvy som za ním išla do jeho domčeka v spisovateľskej osade Peredelkino, kde ma potom vyspovedal, akoby rozhovor robil on so mnou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Zaujímalo ho Čečensko, odkiaľ som sa vtedy práve vrátila, a zločiny mocných, nad ktorými sa rozčuľoval. Sľúbili sme si, že sa zase stretneme a že potom bude hovoriť viac on. O necelý rok potom zomrel. Mala som vtedy intenzívny pocit nenapraviteľne premárnenej príležitosti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Záhada tvorivého kŕča

Druhou mojou métou bola Ľudmila Jevgenievna Ulická. Preslávila sa už poviedkou Sonička, ktorá vyšla v časopise Novyj mir v roku 1992. V tom istom roku, keď som sa presťahovala do Ruska.

Prelúskala som ju so slovníkom až v roku 1996. Ulická už bola slávna a ovešaná niekoľkých vavrínmi. Ocenili ju aj vyberaví Francúzi cenou Prix Médicis za najlepšie zahraničné literárne dielo. Pre mňa sa Sonička stala nočnou morou. Dôkazom o pominuteľnosti života a svedectvom o starobe, ktorého vedomie skorého zániku môže zmierniť len dobre napísaná kniha.

Nikdy sa mi počas dlhých jedenástich rokov, ktoré som prežila v Rusku, nepodarilo Ľudmilu Ulickú presvedčiť, že stojím za to, aby so mnou strávila nejakú tú hodinu. Nebolo v tom nič osobné.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Zato som si nakoniec stretnutie s touto najväčšou súčasnou ruskou spisovateľkou poriadne vychutnala. „Nezohnali by ste mi cigaru?“ požiadala ma.

Prechádzali sme sa potom po parku, ona znečisťovala životné prostredie a ja lapala do pamäti múdrosti.

Prišla do Prahy a ja sa jej konečne môžem opýtať, čo robí, keď sedí nad klávesnicou, má myšlienku a tá nie a nie preskočiť na končeky prstov, ktoré by ju potom údermi zhmotnili na slová, vety a celé veľkolepé diela.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C45K7 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Mathias Grunewald: Ukrižovanie Krista (1513 – 1518).

Zodpovednosť sa celé stáročia pripisovala Židom.


Medveď hnedý.

Stratené dokumenty hovorili o zastrelení medvedice s hmotnosťou 67,9 kg.


Michal Wiezik
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


SkryťZatvoriť reklamu