Spôsobuje vysoké horúčky. Bolia vás kĺby, cítite sa otrasne, nie ste schopný chodiť, nieto poriadne premýšľať. Toto hrozne ochorenie zabije na Slovensku odhadom viac ako tisíc ľudí ročne (potvrdených prípadov je rádovo(!) menej, teda v desiatkach) a... predsa nepanikárime.
Je to obyčajná chrípka a s výnimkou vášnivej a dokonale iracionálnej debaty o očkovaní nás – ak nie sme práve chorí – takmer nezaujíma.

Teraz však budú médiá plné nejakého vírusu zika, niektoré sa budú snažiť šíriť paniku. Vírusu, ktorý má spôsobiť v našej krajine katastrofu, pretože v Českej republike zatiaľ majú dva prípady turistov, ktorí sa nakazili v Karibiku a na Slovensku sa objavil prvý podozrivý prípad v Prešovskej nemocnici.
Lenže, tento vírus u zdravého človeka neprebieha oveľa horšie ako obyčajná nádcha a, na rozdiel od obyčajnej nádchy, sa podstatne horšie prenáša. Ak sa teda práve nenachádzate v krajine s nakazenými komármi.
Nie, zika nie je skutočným problémom Slovenska a ani ním nebude. Platí to aj v prípade, že postihnutí novorodenci vyzerajú na fotografiách a videách nepríjemne – pričom však stále nejestvuje vedecký konsenzus, že medzi zikou a mikrocefáliou existuje priama súvislosť, sú len dôvodné predpoklady.

Oveľa dôležitejšia je však otázka, ako sme pripravení na skutočné problémy? Aký má Slovensko plán, keby došlo na pandémiu – trebárs aj tej chrípky, ktorá by nečakane zmutovala? Ako vieme odchytiť pacienta, ktorý môže priniesť naozajstný nebezpečný vírus ako ebola, ako vieme problém diagnostikovať a ako izolovať prípadné riziká?
Pretože prípady z minulosti (podozrenie na MERS) nám skôr ukazujú, že v tomto chronicky zlyhávame.
Preto, ak je vírus zika aspoň na čosi dobrý, tak na pripomenutie, že žijeme v previazanom svete, kde sú od nás všetky hrozby vzdialené len pár hodín letu či cesty autobusom. Vo svete, kde lokálne riešenia neznamenajú takmer nič, ak nad problémami nepremýšľame komplexne a v súvislostiach.
A to neplatí len na zdravotné riziká, ale na všetky problémy vo všeobecnosti.