Autor je ekonóm, pracuje pre Peterson Institute for International Economics vo Washingtone
Od strany, ktorá sa hlási k modernej európskej sociálnej demokracii, by človek očakával dôraz na sociálnu spravodlivosť. V tejto predvolebnej sezóne odpočtov a analýz programov je namieste nazrieť pod kapotu smeráckeho sociálneho štátu, pozrieť sa, ako ďaleko nás smerom k tomuto ľavicovému ideálu doviezol a či je vôbec pojazdný.
Ako počítadlo ubehnutých kilometrov použijeme index sociálnej spravodlivosti zostavený nemeckou nadáciou Bertelsmann Stiftung. Index kladie dôraz na tie štátne politiky, ktoré sú obzvlášť dôležité pre rozvoj schopností a príležitostí pre participáciu občanov v spoločnosti. Popri základnej otázke boja proti chudobe dáva veľkú váhu politikám zameraným na inkluzívny vzdelávací systém a prístup na pracovný trh.
Ak by niekto predpokladal, že za obdobie vládnutia „sociálnej demokracie“ sa podpriemerné hodnotenie Slovenska zlepší, zostane sklamaný. Od roku 2008 do roku 2015, teda sedem rokov, z ktorých päť bol pri vláde Smer, index klesol.
Nepriaznivý vývoj zaznamenali aj iné európske štáty, čo sa dá čiastočne pripísať hospodárskej kríze. Za zdôraznenie však stojí fakt, že Slovensko si pohoršilo aj v porovnaní s viacerými krajinami strednej a východnej Európy, ako napríklad Česká republika, Poľsko či Estónsko.
Kritické miesta
Aby sme boli voči vládnej strane féroví, treba vyzdvihnúť, že v oblasti boja proti chudobe si Slovensko za spomenuté obdobie polepšilo po Poľsku najviac z celej EÚ a najnovšie obsadzuje slušné šieste miesto.
Detská chudoba je však u nás iba priemerná a ak ju porovnáme s mierou chudoby medzi seniormi, zistíme, že máme relatívne vysokú mieru medzigeneračnej nerovnováhy. Cynik by možno vysvetlenie hľadal vo voličskej štruktúre strany Smer.
Z posledných výsledkov hodnotení PISA v roku 2012 vyplýva, že na Slovensku má sociálno-ekonomické zázemie detí najvyšší vplyv na ich výsledky nielen v rámci EÚ, ale aj v rámci všetkých vyspelých a viacerých rozvojových krajín.
Slovenské školstvo nedáva deťom zo sociálne slabších rodín rovnakú šancu získať vedomosti a uspieť v živote, ako majú ich bohatší rovesníci. Od ľavicovej vlády by človek čakal stavanie rebríkov príležitostí, po ktorých môžu aj tí mladí ľudia, ktorí začnú svoj život na spodku sociálnej hierarchie, s troškou ctižiadosti stúpať hore.
