Autor je publicista
Už som to počul mnohokrát. Smer vraj nie sú komunisti a strašiť tým sa nemá. Najčastejšie čítam, že Smer je vlastne taká eseročka fungujúca na princípe rozkrádania štátu alebo že je to vlastne len taká politicko-stranícka oligarchická skupina. Nie je isté, čo sa hodí viac.
Ale nedá sa povedať, že by Smer pôvodnú, rodnú stranu svojho predsedu nepripomínal. Skutočne ju pripomína a dokonca čoraz viac. Možno by bolo nesprávne povedať, že pripomína len stranu komunistickú.
Smerom do minulosti
Smer Smeru nevedomky charakterizoval spisovateľ Jan Beneš, ktorý v úvode svojej knihy venovanej dejinám boľševikov napísal: „I tu pracovala hlavne ľudská márnomyseľnosť, sklon ku lži, korupcia všeobecná spojená s korupciou osobnou, zrútenie hodnôt a politická pýcha opretá o teror.“
Ako poznamenal autor, nič, čo by ľudstvu nebolo známe už aj predtým. A ako vidíme každý deň, ani potom. Iste, nie je to len vecou Smeru, ale čím dlhšie sa jeho členovia presviedčajú, ako slastne chutí moc, je ich smer smerom do minulosti zreteľnejší.
Samozrejme, nikto tu nikoho nepopravuje. A ani všeobecná definícia o uplatňovaní násilia ako prostriedku zastrašovania akejkoľvek opozície sa nehodí. Dva prípady na ilustráciu: kauza bývalého člena vojenského spravodajstva, ktorý dal vypracovať správu o tom, ako dobre nakúpiť v režime utajenia, v ktorého aute sa následne našli nejaké tie tajné materiály a ktorý teraz stojí pred súdom. Alebo policajné predvolanie blogerky píšucej o kompe za 50 miliónov, ktorej sa vyšetrovateľ pýtal, ako si dovolila niečo také zverejniť. Či prípadne samozbitá Hedviga. Tieto príklady nútia odháňať obláčik dymu zaváňajúci časmi, keď príkazy do vysielačky zneli „kropiť, kropiť a kropiť“.
