Autor je básnik a maliar
Na ceste do Himalájí som sa zastavil v indickej Agre. Tamojšie západy slnka som si pamätal z deväťdesiatych rokov a boli hlavným dôvodom, ktorý ma znovu pritiahol do tohto rušného mesta.
Keď som sa v podvečer usadil na streche hotela, prestala ma zaujímať vrava okolitých ulíc aj honosný Tádž Mahál tróniaci na neďalekom horizonte. Krátko po mojom príchode pricupkala tlupa vari päťdesiatich opíc. Pokojne si posadali vedľa seba, malé očká upreli do červenej gule a vesmírne divadlo sa mohlo začať.
Napriek môjmu predsavzatiu vypnúť myseľ a oddať sa nevšednej scenérii, neubránil som sa niekoľkým vtieravým otázkam. Vidia opice to, čo vidím ja? Je reflexia ich zážitku podobná mojej? A čo objekt nášho pozorovania? Je možné, aby sme my zaujali slnko, rovnako ako ono práve zaujalo nás?
