V nedávnom prieskume Focusu sme sa dozvedeli, že väčšina Slovákov odmieta inakosť. Najväčší problém by mali susediť s moslimami z Iraku (85 percent), o niečo menší s Rómami (77), neochotne by prijali aj sýrskych kresťanov (63) a menej by im prekážali homosexuáli (49).
Čísla bývajú vnímané ako presné a hodnotovo neutrálne, no nedokážu spoľahlivo merať ľudské vzťahy. Podávajú hlásenie o náladách v spoločnosti voči určitým skupinám, no hovoria viac o scéne mediálnej a politickej než o tom, akí sme. Predsa však čosi naznačia.

V roku 2009 polovica ľudí odmietala susediť s homosexuálmi, dnes si to nevie predstaviť len o chlp menej ľudí. Je otázne, čo si opýtaní predstavia pod susedením s homosexuálom. Že cez stenu neustále počujú Georgea Michaela? Prípadne, že na šnúre sa sušia šaty usporiadané podľa farieb dúhy? Ak predsa zoberieme otázku vážne, môžeme sa pýtať, čo sa v spoločnosti za ten čas udialo.