Autor je teológ, pedagóg a aktivista
Pri čítaní Deklarácie za rodinu už na Slovensku aj humoristi pochopili, že zábava sa končí. A možno to všetko len trochu preceňujem. No aj tak si myslím, že o spoločensko-etických otázkach sa už nesmie vtipkovať.
Pretože je tu vážna skupina ľudí, ktorí nemajú zmysel pre humor a každú narážku na niečo, čo sa podobá na niečo, si vysvetlia presne opačne. V duchu Ecových zásad, že pri písaní by sa nemali používať tri bodky...
Absolventi katechetických kurzov v akcii
Konštruktívna právna a sociologická argumentácia je pre druhú stranu bezpredmetná. Musím to s obavou konštatovať na základe hlbokého poznania duše presvedčeného stúpenca iniciatívy Hlas za rodinu.
Racionálne argumenty nemôžu byť dostatočne racionálne, lebo „viera“ je viac ako všetko. Svätý Anselm z Canterbury o tom zrejme najskôr vedel menej ako slovenský magister teológie z diaľkového kurzu.
Viera a rozum v slovenskej edícii kresťanstva nemajú nič spoločné. Akurát ide o účelovo vychované ideologické „teologické“ kádre, na fakultách štátnej univerzity. Preto si nesú so sebou pečať akademickej kvality, „poznania“ a cirkevného schválenia.
Viete s týmto polemizovať? Ja nie. Diplom je diplom. Vodotlač s dvojkrížom je nepriestrelná.
Kandidáti chcú vymeniť krúžky za hodnoty zakotvené v Ústave Čítajte Viera ako žetón
Je to veľmi komplikované. Každé zjednodušenie zaváňa urážkou náboženského cítenia či dokonca jeho hanobenia. A to ja samozrejme nechcem, lebo si vážim úprimnú vieru ľudí, ktorých iní tiež-ľudia v klerickom odeve, podstatne menej veriaci, používajú ako žetóny pri vyjednávaní o štátnom rozpočte a iných „náboženských“ veciach.
