Autor je spravodajcom Českého rozhlasu v Bruseli
„Nemôžete od pondelka do piatka kritizovať Brusel a potom chcieť, aby ľudia v nedeľu vo voľbách volili tak, ako si prajete," zaútočil raz na lídrov členských krajín Európskej únie bývalý predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.
Hovoril o voľbách do Európskeho parlamentu: politici zabehaných strán sa pohoršujú nad tým, že v nich často bodujú populisti či priamo extrémisti. Z nemalej časti k tomu však prispievajú oni sami.
Zvaľovať všetky problémy tohto sveta na Európsku úniu, teda na „Brusel", je národným športom v množstve krajín. Niektorým politikom sa to hodí, iní zase pre obmedzenosť svojho rozhľadu netušia, ako vlastne Únia funguje. Neuvedomujú si, že onen „Brusel" toho zmôže pomerne málo. Že Európska únia sú predovšetkým jej členské štáty, teda aj oni sami.
No aj keď si odmyslíme kolorit, nemôže to zakryť nepopierateľný fakt, že s európskou integráciou nie je ani zďaleka všetko v poriadku. Európska únia „nevzkvétá", povedal by Václav Havel. A to tak z hľadiska spolupráce štátov, ktoré ju tvoria, ako aj z hľadiska toho, ako fungujú európske inštitúcie. Teda onen „Brusel".
V Európe akoby sa teraz vôbec nič nedarilo. Iste, krízy nie sú ničím novým. Stačí si spomenúť na európsku ústavu, boj o britský príspevok do európskeho rozpočtu, tzv. politiku prázdnej stoličky Charla de Gaulla ... výpočet by to bol dlhý. To všetko boli v danom období krízy veľmi hlboké.
Lenže: Európa sa vždy zaoberala sama sebou, boli to vnútorné krízy. Koniec koncov, to isté sa dá povedať aj o gréckej dlhovej kríze, ktorá sa ešte určite ozve. Na tento typ problémov krajiny Únie a úniové inštitúcie vždy nejako zareagujú, vymyslia niečo ako krízový manuál, ktorý viac či menej funguje.
Utečenecká a migračná kríza má však úplne iný charakter a je preto výrazne nebezpečnejšia. Je to kríza prichádzajúca z oblastí mimo Európy a Európa si s ňou nevie poradiť. Čokoľvek skúsila, zatiaľ zlyhalo. Práve preto má problém s utečencami a migrantmi na európsku integráciu taký deštruktívny potenciál.
