Autorka je textárka a hudobníčka
Po Prahe sa rozsypali citylighty divadla Pod Palmovkou s plagátom hry Láskavé bohyne. Knihu Jonathana Littella zdramatizoval pre SND jeden z našich najtalentovanejších dramaturgov Daniel Majling a hra bola odpremiérovaná v marci 2014. Je to moje obľúbené predstavenie v SND, aj vďaka réžií a hereckým výkonom. Veľmi naturalisticky a zároveň ľudsky a dôveryhodne zobrazuje hrôzu fašizmu.
S veľkými očakávaniami som sa vybrala na jej premiéru do divadla Pod Palmovkou. Bola som sklamaná z toho, že pražský režisér Michal Lang obsadil do hlavnej úlohy asi najhoršieho herca v celom ich súbore a do dôležitej postavy generála rovnako zlého herca, ktorí sa namiesto odovzdávania odkazov medzi riadkami skôr hrali na to, že „hrajú“ a totálne sprznili celý zmysel diela.
Pred pár dňami som bola v kine na minuloročnom maďarskom filme Saulov syn režiséra Lászlóa Nemesa. Subjektívne snímanie deja, autentický neherec – básnik Géza Röhrig žijúci v New Yorku, obsadený do hlavnej úlohy a brutálne zobrazenie holokaustu ma dostali do nepríjemného pocitu, ktorý ma vôbec nemrzel. To, že bol fašizmus strašný, všetci dobre vieme. Je to samozrejmá vec, bol to horor a čistá mentálna choroba celej angažovanej spoločnosti.
Čítame a pozeráme sa na to, ako už dlhšiu dobu nejaký nepríčetný človek, ktorému to ešte stále jasné nie je, má právomoc zastaviť dotácie významnému tanečnému divadlu v Banskej Bystrici.
