Keďže jednu z predvolebných diskusií si dramaturgia trúfla otitulkovať „O budúcnosti Slovenska“, astrológovia sa v nedeľu museli hromadne pokakať. Rastie im konkurencia, len je škoda, že unikala súvislosť s realitou.
Niežeby rovná daň – požehnanie nultých rokov – rušenie zdravotných odvodov, vymedzenie nárokovateľnej starostlivosti KDH či 150 opatrení Sulíka a podobne, a podobne nemali akúsi súvislosť s budúcnosťou. (Ak bol niekto vynechaný, je to jasný dôkaz zaujatosti komentátora.)
Majú, takú abstraktno-mýtickú, so vzťahom čím revolučnejší nápad, tým horšia priechodnosť. Povedzme, že odvodový bonus by bol priechodný asi ako maďarsko-srbská hranica pre Afganca so sýrskym pasom.
Problém je, že nielen predstieranie reformného potenciálu, ale debata komplexne ignorovala tú budúcnosť, ktorá číha za rohom. A môže strane – nebudeme menovať, dá sa voľne zamieňať – položiť napr. otázku, akože je pripravená na bleskovú konsolidáciu rozpočtu.
Ktorý, všakáno, aby sme zostali ešte chvíľu pri opozícii, hromadne hanila ako nereálny, pričom prepad rastu HDP, nová banková a štvrtá grécka kríza či čínske spomalenie nebubnovali ako dnes. Iste, šesť dní pred voľbami asi nikto od opozície nechce, aby chrlili spamäti, kam preskupia tú 1,3 miliardy, čo Fico & Kažimír údajne odložili na balíčky.
