Kandidát SNS hajlujúci vo vani s partiou neonacistických kamarátov a tetovaniami futbalových násilníkov, bývalý spevák neonacistickej skupiny Juden Mord (Vražda Židov), aj ľudia spochybňujúci holokaust.
Volič musí mať pri čítaní profilov týchto uchádzačov o jeho hlas pocit, že voľby sa pre niektoré strany odohrávajú v prvej polovici 40. rokov v slovákštáte v područí veľkého Nemecka. Ak by vtedy nejaké voľby existovali.
Bolo by však naivné domnievať sa, že prejavom silnejúcich xenofóbnych tendencií sú len strany či kandidáti vychádzajúci priamo z neonacistického hnutia. Zatiaľ totiž stále platí, až na výnimku župana v Banskej Bystrici, že tieto partaje sú ako politická sila naozaj marginálni.
Oveľa hrozivejšie je, že nejde len o povestnú špičku „bieleho“ ľadovca. Lebo presne ako vystrihnuté zo štyridsiatych rokov vyznievajú aj Ficove vyjadrenia o zabránení „vytváraní ucelených (akýchkoľvek) komunít“ a „sledovaní každého ich príslušníka“ alebo Sulíkove o mužoch „z kultúrnych a civilizačných okruhov, ktoré sú nekompatibilné s našou kultúrou a civilizáciou“.
