Lustrovať ľudí z jednej straníckej kandidátky za druhou, ktorí šíria krajnosti či konšpiračné výklady sveta, je postihnutie sivým zákalom a dokonale nadbytočná práca. Čítankový extrémista, aký by zdobil aj Le Penovej NF či trebárs Pravých Fínov (a pod.) je hneď číslo jeden na listine vládnej strany.
Reči predsedu Fica o ucelených moslimských enklávach či monitorovaní každého jedného by boli ocenené ako čistý extrémizmus vo všetkých verejných diskusiách západného okruhu a ich autor bol vylúčený zo slušnej spoločnosti.
To, že na Slovensku Fico nie je ako extrémista vnímaný, je dané vytesňovaním myšlienky, že štát je riadený pomätencom, a tiež gýčom módneho boja s politickou korektnosťou, keď každý, kto povie „silný“ výrok, sa cíti ako hrdina, hoci nedokázal nič, len sa trafiť do nálad väčšiny.
