Autor je politológ
Nemám koho voliť, neviem si vybrať. Taký je jeden z najčastejších povzdychov voliča pravice, či už v anketách známych osobností, alebo medzi obyčajnými voličmi v našom výskume pre denník SME.
V istom zmysle sa dá povedať, že jedno majú spoločné s väčšinovým voličom Smeru. Na svoju preferovanú stranu nie sú hrdí, pri ich zdôvodneniach, prečo volia Smer, nepočuť zanietenie či hrdosť na doterajšie výkony.
Desať rokov po tom, ako sa Robert Fico ujal moci po prvýkrát, je slovenská spoločnosť o poznanie iná. Dá sa to pozorovať na občianskej spoločnosti. Videli sme to však aj vo výskume pre denník SME, v rámci ktorého sme zrealizovali 14 focusových skupín s takmer stovkou účastníkov od Bratislavy cez Tvrdošín po Trebišov.
Spôsob, akým množstvo ľudí podlieha smeráckej voličskej korupcii a politickej patronáži, patril k mierne prekvapivým zisteniam. Spolu s tým, čo sa dialo okolo štrajku zdravotných sestier a učiteľov, to dokresľuje obraz atomizácie a úpadku spoločnosti, ktorý môže mať ďalekosiahle následky.
Korupcia a patronáž
Sociálne balíčky Smeru mnohí vnímali výlučne ako nástroj na zabezpečenie si volebnej podpory, ktorý nemá s realizáciou štandardnej hospodárskej či sociálnej politiky nič spoločné.
Ficova vláda za štyri roky aktívne neprispela žiadnym systémovým opatrením k tomu, aby sa zlepšila situácia dôchodcov, nezamestnaných či študentov. Svojou volebnou korupciou len prehlbuje ich závislosť od jednorazových, nesystémových rozhodnutí vlády.
V našom výskume mnoho ľudí zdôrazňovalo i potrebu voliť Smer-SD len preto, lebo aj starosta je zo Smeru, aj VÚC ovláda rovnaká strana, a iba ak bude aj na národnej úrovni zachovaná táto línia, môže sa niečo pre obec „vybaviť“. Politická patronáž sa tak stala súčasťou bežného vnímania politiky ľuďmi.
