Autorka je spisovateľka a riaditeľka Nadácie Charty 77
Keby dobré filmy v televízore nedávali za hlbokej noci, dozvedeli by sa niečo aj tí, čo sa zvečera dozvedia len sprostosti, lebo musia ráno skoro vstať.
Nemuseli by sa hanbiť, že nečítali Dostojevského, lebo by ho filmová postava medzi šoférovaním citovala: „... náš život je stále 50 percent dobrého a 50 percent zlého...“ A keď sa to vo filme nenápadne zopakuje, človek sa akosi upokojí a aspoň deň znesie aj vlastné ilúzie.
Zniesť vlastné ilúzie je čertovsky ťažké. Lebo čo je ilúzia? Nesprávna predstava, mylný vnem, vidina, prelud.
Ilúziu si často pletieme s ideálom, so vznešeným, dokonalým, vysokým cieľom. Nečudo, znie to podobne a obsah tiež býva podobný. Predstavujeme si niečo v lepšom svetle, než v skutočnosti je. Robíme to všetci. Veď keby nie, minul by sa v obchodoch špagát na obesenie.
