Nie je to otázka právna, v tomto je situácia jednoznačná. Utečenci, ktorí uviazli v tábore v Calais, nemajú automaticky nárok na to, aby dostali povolenie na pobyt vo Veľkej Británii. Ich túžba po britskom živote nie je právnym argumentom.
V tomto duchu sa vyjadrila dokonca aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, podľa kritikov žena, ktorá spôsobila asi všetky problémy súčasnej Európy. V Calais však nejde až tak o právo ako o ľudskosť a o to, či slová, ktoré hovoríme, myslíme naozaj vážne. Napríklad tie o snahe integrovať prichádzajúcich ľudí do spoločnosti a nenechať ich na jej okraji.
Prečo by Británia mala prijať týchto ľudí? Odpoveď je pomerne jednoduchá – lebo chcú ísť do Británie. Nejdú tam za vyššími dávkami, podobne vysoké by ich mali aj vo Francúzsku či v susednom Nemecku.
Nie sú ani výraznou bezpečnostnou hrozbou, to by sa skôr chceli pridať k belgickým teroristickým bunkám. A nie sú ich ani státisíce, v Džungli žije len niekoľko tisíc utečencov. V 64-miliónovej Británii, ktorá má svoje milióny moslimov, by demografiu nezmenili.
