Autor je redaktorom MF DNES
Nebol som v Ankare desať rokov a určite som nebol sám, kto po dlhšom čase turecké hlavné mesto nespoznával. Podobne sa to dá povedať o Izmire, Istanbule, ale aj väčšine ďalších častí Turecka, ktoré sa stáva nezadržateľne najväčšou krajinou Európy a je už dnes piatou najväčšou európskou ekonomikou.
Je celkom jedno, či ste v pätnásťmiliónovom Istanbule, alebo štvormiliónovom Izmire, či v hlavnom meste krajiny Ankare. Všade narazíte na v Európe nevídaný stavebný boom, vznikajú celé nové hypermoderné štvrte, rastú mrakodrapy, letiská, diaľnice, továrenské komplexy.
Pokiaľ ide o životnú úroveň, tak sa Turecko dotiahlo na chudobnejšie štáty Európskej únie a do desiatich rokov chce, aby bol priemerný Turek podobne bohatý ako priemerný Čech alebo Slovák. A nie je to nereálny cieľ.
Migračná kríza ako šanca
Z krajiny, ktorá bola väčšinou Únie braná len ako nekonečná zásobáreň lacnej pracovnej sily a v prípade vstupu do Únie ako bezodný požierač únijných poľnohospodárskych dotácií, sa Turecko mení v mnohých ohľadoch v sebavedomý moderný a silný štát, ktorý chce s Európskou úniou vyjednávať ako rovný s rovným.
A je na Európe, aby si na toto nové Turecko zvykla, a jeho vzostup využila k oživeniu umierajúceho kontinentu, ktorému, ako hovoria sami Turci, by vstup tak veľkej a takej búrlivo sa rozvíjajúcej krajiny mohol vliať novú krv do žíl.
