Neznášajú mnohonárodné hlavné mestá svojich krajín, bojujú proti otvoreným hraniciam, útočia na nadnárodné korporácie a medzinárodné organizácie. Sú proti Európe, globalizácii aj utečencom.
Myslia si, že ich vlády sa stali otrokom zahraničného kapitálu, voľného trhu, búrz alebo prítomnosti v eurozóne. Napriek tomu však popularita takýchto pravicových extrémistických strán po celej Európe rastie.
Ako je to možné? Prečo tomu tradičné politické strany nerozumejú? A môžu s tými oni či spoločnosť niečo urobiť?
Extrémistom sa darí
Nárast podpory populistických extrémistických strán je jednou z najväčších výziev pre európsku demokraciu. Takýmto stranám sa darí vo Francúzsku, Švédsku či Rakúsku, ale aj v Maďarsku - a po víkendových voľbách aj na Slovensku.
Matthew Goodwin z Nottinghamskej univerzity sa preto pozrel, ako celý tento fenomén funguje. Vo svojej rozsiahlej analýze opisuje, aké sú dôvody nástupu extrémistických strán v Európe. A ako by sa mali tradičné politické strany zmeniť, ak nechcú upadnúť do úplného zabudnutia.