Koniec starých časov, začína sa solídna neistota

Autor je publicista

Krajina 40 univerzít vydala zo seba to najlepšie: toto je to, na čo máme. Červených zlodejov síce nakopala do ... veď viete kam – pád počtu poslancov Smeru z doterajších 83 na 49 možno pokojne označiť za masaker –, ale nahradila ich zmesou hnedého slizu, exaltovaných európabijcov, svätých inkvizítorov a neriadených striel. Tým niekoľkým normálnym ľuďom, ktorí vo veľkom ľudovom churale na Vodnom vŕšku zasadnú, skutočne niet okrem platu čo závidieť.

Každé voľby sú predovšetkým výpoveďou o stave duše národa. Jedno z najvážnejších zistení tých súčasných je, že ani intenzita predvolebných sporov nepohla 40 percentami obyvateľov, aby zdvihli zadky a šli voliť.

Rovnako to bolo aj vo voľbách 2010 a 2012. Keď sa rozhodovalo o osude Slovenska v roku 1998, prišlo k urnám 84 percent voličov.

Extrémisti stratili percento

Skôr ako prejav spokojnosti neúčasť 40 percent voličov asi znamená, že takmer polovica ľudí na Slovensku buď nechápe, že ide o ich životy, alebo rezignovali na vývoj vo svojej krajine. Časť z nich už zrejme nespája svoju budúcnosť so Slovenskom.

Trinásť percent hlasov prepadlo: 9 percent z nich sú hlasy opusteného KDH a voličov SMK. Za iných okolností by tieto hlasy dostali najmä Sieť a Most-Híd. Orbán podporou SMK urobil, čo jeho moskovský sponzor potreboval. Rovnako SKOK, Tip, SDKÚ, akoby Zelení, Šanca a kaníkovci splnili úlohu, pre ktorú vznikli a kandidovali. Zlikvidovali tri percentá hlasov a ďalej oslabili stredopravé strany.