Dať si čaj v Martinuse s budúcim voličom a jedným z duchovných otvorene podporujúcich Mariana Kotlebu je nevšedný zážitok. Šiel si tam vyzdvihnúť jednu útlu knižku o úspešných politikoch slovenských dejín od Milana Krajniaka. Bolo to dva týždne pred voľbami.
Tak kotlebovci čítajú Krajniaka. Upevňujú si čítaním s pátosom poskladaných textov o slávnych kapitolách slovenských dejín svoje romantické presvedčenie o tom, že Slovensko môže byť ostrovom, ktorý ostane nedotknutý civilizačným kultúrnym pohybom. Akosi nekonzistentne sa pritom pozerajú na kresťanské pramene slovenskej národnej identity.
Napríklad: neviem si predstaviť, že by mojich osem detí malo osem rôznych matiek a stále by som pri tom vystupoval za konzervatívne hodnoty a morálnu obrodu slovenskej spoločnosti. To, čo je na základe konkrétnych merateľných a vnímateľných postojov zrejmé a neoddiskutovateľné, sa však dnes na Slovensku vzápätí stáva predstupňom iracionálneho záveru.
Za slovom je láska k blížnemu
Dejiny Európy sú dejinami, v ktorých sa pretína grécka história myslenia spolu s reflexiou monoteistických duchovných smerov, ktoré sa rodili a utvárali medzi Eufratom a Tigrisom či na Blízkom východe. Franskí misionári a po nich aj solúnski bratia sa pokúsili interpretovať pramene tohto dedičstva aj ľuďom žijúcim na území dnešného Slovenska.
Ochota pochopiť pramene našej identity sa v dejinách vždy meria ochotou elít nájsť v posolstve tú najprimeranejšiu a najpôvodnejšiu interpretáciu Slova, ktoré bolo na počiatku. Toho slova, ktoré bolo na počiatku tvorivého pohybu pri vzniku sveta aj pri hľadaní pôvodu človeka. To je totiž najpôvodnejšia a najprimeranejšia úloha slova – tvoriť a budovať porozumenie. Tam, kde sa toto porozumenie stráca, začína sa deštrukcia a chaos.
Za slovom, na ktoré sa odvoláva ako na cyrilo-metodské dedičstvo aj základný zákon Slovenskej republiky, má byť tvorivý a zodpovedný postoj. Takzvaná láska k blížnemu. Praktický postoj záujmu a solidarity. Zodpovedný postoj človeka je v tomto zmysle modelovaný konaním Stvoriteľa, ktorý buduje harmóniu a zmysluplné usporiadanie sveta, kde je miesto pre prírodu aj pre človeka v jeho pestrosti a rozmanitosti.
Tisova náuka nebola prekonaná
Myslím si, že pomerne dobre vnímam úskalia takejto univerzálnej interpretácie textov. Posvätné texty sa stali príliš často v dejinách nástrojom v rukách tých, ktorí v nich videli príležitosť vlastnej sebarealizácie či svojho politického programu. Preto ľudia dnes tak ťažko veria tradičným inštitúciám. Ich spochybnenie a odmietnutie je najjednoduchšou reakciou. Spolu s nimi je možné spochybniť aj všetko, čo s tým súvisí.
A je to asi pochopiteľná reakcia na zneužitie hlbokého presvedčenia ľudí a ich viery v nadčasové posolstvo univerzálnej povinnosti vzájomného rešpektu, podpory či solidarity so slabými, chudobnými, starými a chorými.
V slovenskom kontexte v interpretácii kresťanského národného socializmu sa konfesionálna príslušnosť stala zdrojom privilégií jednej etnickej a náboženskej skupiny nad tými druhými. Tisova náuka sa inšpirovala obdivným napodobňovaním vtedajšieho ríšskeho kancelára a jeho novopohanskej herézy o nadradenosti árijskej rasy.
Nadbiehanie tejto romantizujúcej predstave sa prejavovalo programovo v postojoch a konaní Jána Sokola či Jána Chryzostoma Korca. Požehnanie vodcu Slovenskej pospolitosti Mariana Kotlebu pred rokmi nemá nič spoločné s magickou silou arcibiskupovej ruky a magickej žehnajúcej formulky. Je to len logické vyústenie postojov ľahostajnosti k našim dejinám. Tisova náuka sa takto krok za krokom etablovala v slovenskej spoločnosti.
