Ako to už po voľbách býva, je tu nový začiatok. Nová doba. Po týchto voľbách možno v niečom skutočne nová, nie úplne podľa starých poriadkov. Nový deň. Krásny biely deň. Treba si na podobné pozdravy zvykať.
Nový deň treba začať raňajkami. Pokojne tými v tráve. Ten obraz mohol vo svojom čase na ľudí pôsobiť ako výsledky týchto volieb na súčasníkov u nás. Prekvapenie, šok, znechutenie, sklamanie, ale aj pobavenie a škodoradosť. Dvaja slušne odetí mladí muži a jedna nahá dáma piknikujúci na brehu potoka, v ktorom si močí nohy druhá dáma, oblečená len v spodničke. Škandál.
Kto je na obraze
Nahá dáma, to by mohla byť nahá pravda o stave tejto krajiny, o stave mysle nejedného voliča. Oči ledabolo hľadia priamo na vás. Líca bez rumenca. Primknutá k pánovi v hnedom. Jeho síce ešte nie úplne profesionálny, ale spokojný výraz hovorí za všetko.
Druhý pán účastný posedenia, s tým je trochu problém, nie je mu vidno do tváre, hoci má výraznú šatku, ťažko ho identifikovať. V popredí košík s jedlom. Vyzerá, že ho niekto z trojice rozsypal. S najväčšou pravdepodobnosťou to bola tá nahá dáma. Na košík si brúsil zuby niekto úplne iný.
Tešil sa na pokračovanie veľkej žranice, ale možno mu cvaknú zuby naprázdno. Lebo prestal mať mieru. Neustrážil vlastnú hranicu. Keď pre vlastnú pýchu prestanete vidieť hranice, často padnete na ústa. Ale na tie ústa nepadol len Smer.
