V posledných týždňoch novinári v Izraeli nielen informovali o dianí, ale netradične sa aj sami stali objektom správ. Vypočúvanie šéfa miestnej pobočky Washington Post motivovalo riaditeľa jeruzalemskej kancelárie Associated Press (AP) k vyhláseniu, že zaujatosť Izraela voči zahraničným médiám hraničí s poburovaním.
Korešpondenti sa sťažujú, že Izrael je k nim nepriateľsky naladený. Izrael zase tvrdí, že novinári majú tendenciu démonizovať židovský štát a stavať Palestínčanov do pozície obetí, čo sa často odzrkadľuje v nepresných až zavádzajúcich titulkoch o teroristických útokoch, ktoré nerozlišujú medzi útočníkmi a obeťami. (Napr. ,,Traja Palestínčania zabití v novej vlne násilia“, kde tí traja boli vlastne útočníkmi.)
Pred časom reportér AP Matti Friedman obvinil agentúru zo zamlčiavania správ, ktoré sa nezhodovali s ich línou ukazovať Palestínčanov ako pasívne obete svojho osudu. AP to rezolútne odmietla napriek tomu, že aj ďalší z jej reportérov verejne súhlasil s Friedmanom. Z mojej vlastnej niekoľkoročnej skúsenosti redaktorky v televíznej centrále AP v Londýne môžem povedať, že chyby (aj tie veľmi nešťastné chyby, ako napr. nazvať masakru v synagóge „masakrou v mešite“, ako sa pred dvomi rokmi pritrafilo CNN), sa niekedy stávajú pre hektické tempo, veľký objem správ a množstvo rúk, ktorými príspevok prejde, kým sa dostane von, čo je úplne mimo kontroly autora.
