Osem percent voličov si pozvalo do spoločného domu parlamentnej demokracie neonacistu so všetkým, čo k nemu a k jeho družine patrí. S hajlovaním pri Tisovom hrobe, s pozdravom „na stráž“, bagrami namierenými na rómsku osadu, s predstavou štátu len pre Slovákov, alebo nazývaním národného povstania proti nacistom jednoducho „pučom“.
Teraz tá väčšina, ktorá by Ľudovú stranu najradšej videla na okraji spoločnosti, alebo nevidela vôbec, snaží sa vyrovnať s voľbou ľudí, ktorí si z nejakého dôvodu mysleli, že Marian Kotleba im prinesie riešenia. Mnohí z Kotlebových voličov tvrdia, že nacizmus za ním nevidia.
Pochopiť dôvody jeho voličov je nevyhnutné a politici s demokratickými hodnotami by mali práve týchto voličov znovuobjaviť a spoznať.
Ale bolo by chybou umelo obrusovať Kotlebove hrany a hľadať na to, čo poháňa jeho stranu, jemnejšie výrazy. Bolo by chybou ohýbať pravidlá decentnosti a znásilňovať hodnoty len preto, aby sa dezorientovaný volič cítil menej stratený. Prezident Andrej Kiska to pravidlo neohol.
