V Európe sa len blázon bude pohoršovať nad tým, že sa na Slovensku do Národnej rady dostalo 14 Kotlebových poslancov. Takých majú takmer všade plné parlamentné suterény.
Nebudú sa čudovať, keď nová vláda nevznikne ani do prázdnin – v Španielsku na tom márne pracujú od 20. decembra minulého roka a belgický rekord v dĺžke zostavovania kabinetu je 541 dní.
Dokonca by sa Brusel ani nikto iný nezbláznil, keby slovenské predsedníctvo EÚ bolo s ohľadom na výsledok volieb a istú nestabilitu trochu rozhárané. Koniec koncov v Česku zvrhla opozícia Topolánkovu vládu uprostred predsedníctva a reputácia krajiny to prežila takmer bez škrabanca...
Bez tvrdej ruky
Pozorovatelia stredoeurópskeho regiónu na výsledkoch volieb tiež ocenia, že Slovensko určite nepôjde cestou Viktora Orbána a Jaroslava Kaczynského k autoritárskej vláde, ktorá znásilňuje demokratické pravidlá. Čo doteraz Robert Fico predvádzal – hoci inteligentnejšie než Poliaci – a vo vláde so SNS by mu v tom takmer nič ne- bránilo. Lenže očakávať od (napríklad štvorčlennej) nesúrodej koalície vládu tvrdej ruky je ako chcieť od sláčikového kvarteta, aby strieľalo z tanku.
Prítomnosť i budúcnosť našej Európskej únie sa točí okolo migrácie – včera sa konal kľúčový summit s Tureckom, o osude Angely Merkelovej rozhodne práve to, či zvládne migračnú krízu doma aj v Európe. Ak budú európski partneri na niečo zvedaví, tak na migračnú politiku novej vlády.
