Úvahy o tom, či je Turecko vhodným partnerom, s ktorým má Európska únia uzatvárať dohody, sú v súčasnosti viac rétorickým cvičením než skutočnou diskusiou. Demokratickým partnerom nie je, ako dokazujú zásahy proti donedávna nezávislým médiám, ale na to sa už nehráme.
Dohoda s Tureckom je nutná na to, aby si Európska únia zachovala podobu, do akej si ju namodelovali súčasní politici. Do Turecka posúvajú svoj pocit viny, či strach z nezvládnutia situácie, ktorú už dávno nezvládajú.
Nevedia, čo majú robiť s utečencami, a preto len posielajú peniaze do iného štátu, aby to ten vyriešil za nich. Je to, ako keď zavrieme oči a dúfame, že zlo sa prestane diať, keď ho nevidíme. A preto ich zatvárame.
Samozrejme, ak pošleme peniaze do Turecka, občianska vojna v Sýrii sa neskončí a s ňou ani hlavný dôvod, prečo utečenci do Európy prichádzajú. Niečo sa však predsa len zmení a to stojí za to.
