Autorka je spisovateľka, žije v Bazileji
Riaditeľ bazilejskej školy oznamuje ruskej matke, že jej syn nezvláda vyučovanie, pravdepodobne má nejakú neurologickú poruchu, treba ho dať vyšetriť. Opatrne jej tlmočím zlú správu, na čo sa ona rozkričí: Eto čistaja lož. S našim Pavlikom vsjo v porjadke.
A pustí sa nadávať na švajčiarsky školský systém a učiteľky, kým ju riaditeľ neupozorní: Tak sa u nás nedebatuje a vykáže ju zo svojho kabinetu.
Prisťahovalkyňa odmietla oboznámiť sa s realitou pedagóga, takou odlišnou od svojej. Pre túto ženu poznačenú diktatúrou je človek s inou mienkou nepriateľom. Za vecným konštatovaním predpokladá nie starosť o školáka, ale agresiu, proti ktorej sa búri.
Počas Nežnej revolúcie viseli na stenách pražského Občianskeho fóra a bratislavskej Verejnosti proti násiliu plagátiky s návodom, ako viesť dialóg: Nebyť emocionálnym, počúvať druhých, rešpektovať ich...
Vo Švajčiarsku neexistuje program demokratického vedenia rozhovoru pre prisťahovalcov, ako to nedávno zaviedli v Nemecku, kde ARD vysiela slide show kódexu správania: Muž a žena si podávajú ruky a pozerajú sa pri tom navzájom do očí. Je zakázané biť deti a kto to robí, dostane sa za mreže. Konflikty sa riešia slovom, a nie násilne. A ten, kto zažije násilie, obráti sa na políciu.
