Autor pôsobí v Ústave verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave
Uplynulo už štvrťstoročie od poslednej významnej zmeny režimu na našom území. Naša spoločnosť sa v tom čase rozhodla ísť demokratickou cestou.
Trajektória tejto cesty určite nebola priamočiara, no azda iba rojkovia mohli očakávať, že zo dňa na deň nastolíme pravidlá demokracie a všetko bude fungovať ideálne.
Obdobie, ktorým sme prešli, nám poskytuje dostatok materiálu na to, aby sme sa poučili z vlastných chýb. A tiež na to, aby demokracia v našom podaní dospela.
Tlak a tvrdosť
Žiaľ, premrhali sme viac než dve desiatky rokov a namiesto demokratickej konsolidácie sme zvolili „znásilňovanie“ demokratických princípov a interpretáciu pravidiel podľa aktuálnej potreby.
Som presvedčený, že výsledok posledných parlamentných volieb nie je iba následkom uplynulého štvorročného obdobia. Nie je ani následkom vývoja v poslednom desaťročí. Je to zrkadlo toho, čo sa deje v našej spoločnosti dlhodobo. A následok zanedbávania práce s nastupujúcimi generáciami.
Akosi sa zabudlo na to, že peniaze a s nimi spojená „sláva“ nie sú všetko. Tlak na potrebu pomyselného spoločenského úspechu, tlak na rýchle riešenia, tlak na tvrdé presadzovanie jedného postoja bez zvažovania alternatívy – to je to, čo sa posledné dve desaťročia ponúka nastupujúcim generáciám.
No napríklad s potrebou systematického politického vzdelávania a výchovy neprišiel ani jeden minister školstva.
