Autor je expert pre oblasť ľudských práv, pedagóg a publicista
Moderná demokracia založená na rešpekte k ľudským právam a zásadám právneho štátu nie je stav, ktorý sa automaticky reprodukuje s každým východom slnka.
Demokraciu a rešpekt k právam treba neustále kultivovať, a to nie je možné bez toho, aby sa občanom a občiankam dostalo aj patričného vzdelania a výchovy v tejto oblasti.
Jedným zo základným atribútov demokracie je právo voliť. Tak ako všetky ľudské práva aj toto právo je univerzálne, všeobecné. Ale rovnako ako pri ostatných ľudských právach aj s právom voliť je spojená aj určitá občianska zodpovednosť.
Limity uplatňovania ľudských práv sú dané rešpektovaním práv iných. Z hľadiska dôsledkov je potom irelevantné, že sme svoje právo uplatnili bez dostatočného vedomia o podstatných faktoch a súvislostiach.
Keďže sa často pracovne stretávam s mladými ľuďmi, chápem ich argumenty o tom, prečo mnohí z nich volili stranu Mariana Kotlebu. Napriek tomu je zrejmé, že niekde sa stala veľká chyba.
Princípy demokracie z ústavy medzi ľudí samy nepreskočia
Na stránkach tohto denníka už bola reč o tom, ako po druhej svetovej vojne Američania a Briti zaviedli povinnú výchovu k demokracii vo svojich okupačných zónach v Nemecku. U nás sa po páde komunizmu žiadna systematická výchova k demokracii a ľudským právam nezaviedla.
Verejní činitelia si azda predstavovali, že keď princípy demokracie a katalóg základných práv a slobôd zahrnú do ústavy, tak sa aj automaticky, samy od seba realizujú?
Potrebu hodnotovej výchovy si však postupne čoraz viac uvedomovalo medzinárodné spoločenstvo. Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989 stanovuje za jeden z najdôležitejších cieľov vzdelávania „posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám“. Svetová konferencia o ľudských právach vo Viedni v roku 1993 vyzvala členské štáty OSN, aby zahrnuli vyučovanie o demokracii, ľudských právach a právnom štáte do vzdelávacích obsahov vo všetkých inštitúciách formálneho i neformálneho vzdelávania.
Európsky parlament a Rada EÚ prijali v roku 2006 odporúčanie, aby štáty v procese celoživotného vzdelávania venovali rozvíjaniu občianskych, sociálnych a kultúrnych kompetencií rovnocennú pozornosť ako ostatným kompetenciám (jazykovým, prírodovedným, digitálnym, technickým). Rada Európy prijala v roku 2010 Chartu o vzdelávaní k demokratickému občianstvu a ľudským právam. Tieto všetky politické a právne záväzky prebrala aj Slovenská republika.
Čo sa mladí naučili o Únii
Napriek tomu, ak sa pozrieme, čo, v akom rozsahu a akým spôsobom sa na mnohých našich školách učí o demokracii, ľudských právach, európskych inštitúciách a hodnotách, novodobých dejinách, musí nás prepadnúť totálne zúfalstvo.
