Autor je riaditeľ Centra pre teritoriálne a medzinárodne štúdie pri Filozofickej fakulte UK.
Slovenská politika už dávno nedostala toľko faciek ako vo voľbách pred týždňom. Najmä pokiaľ ide o počet aktérov – strán a osôb – ktorým sa ušlo, ide naozaj o výnimočnú tragikomédiu.
Môže sa premiér Fico tváriť, koľko chce, že on voľby vyhral. Technicky, áno, to mu priznajme. Ale pôsobí ako školák, ktorý sa s trojkou na vysvedčení chváli, že je najlepší v triede, lebo ostatní mali štvorky. Smer-SD stratil za štyri roky samostatnej, neobmedzenej vlády necelých 400-tisíc voličov. Viac než tretinu oproti predošlým voľbám. Chce azda vedenie Smeru takýmto tempom víťaziť ďalej?
Voliči tiež ukázali, čo si myslia o etablovaných opozičných stranách. A tiež o predsedovi Siete, ktorý chcel tie strany zjednotiť. Oháňať sa budíčkom by presne nevystihlo realitu. Vyzerá to totiž tak, že väčšina voličov, ktorí chceli vymeniť Fica na čele vlády, už zlomila palicu nad stranami, ktoré reprezentovali na Slovensku reformy a integračné úspechy krajiny za Dzurindu.
Odtrhnutí od reality
Keď sme pred voľbami viedli výskumné moderované diskusie (tzv. focus groups), nebolo veľa vecí, ktoré by nám opakovali všetky skupiny – prvovoliči, veriaci, nezamestnaní, pravica, ľavica, na severe, na juhu, v Bratislave. Jedna z nich však znela silne. Politici sú odtrhnutí od reality. Netušia, ako sa žije v regiónoch. Ich vyjadrenia sú úplne mimo. Neriešia problémy. Zabudli na ľudí. A tak ďalej.
