Malte Ludin sa narodil v roku 1942 v Bratislave vo vile, ktorú obýval jeden z najvplyvnejších mužov krajiny. Neskôr o ňom Malte nakrútil dokumentárny film s názvom 2 či 3 veci, ktoré som o ňom vedel. Začína sa týmito slovami: Toto je príbeh môjho otca, vojnového zločinca, mojej matky, súrodencov, príbuzných. Je to typický nemecký príbeh... Ústrednou postavou Malteho filmu je Hanns Ludin, bývalý vyslanec Nemeckej ríše vo vojnovej Slovenskej republike, ktorá vznikla pred 77 rokmi.
Spomínate si na niečo zo svojho raného detstva, ktoré ste prežili na Slovensku?
„Nie.“
Boli ste sa v Bratislave pozrieť na miestach, kde ste vyrastali?
„Áno, viackrát. Moje spomienky to však neoživilo.“
Čo ste vedeli o svojom otcovi, kým ste sa pustili do skúmania jeho minulosti?
„Len to, čo sa o ňom hovorilo v rodine, predovšetkým cez rozprávanie mojej matky. Že bol čestný človek, ktorý sa obetoval pre národnú vec. V podstate som však o tom nechcel nič vedieť. To, že ho obesili ako vojnového zločinca, som vedel tiež. Pasovalo to do jeho rodinného obrazu martýra. Pre mňa nad tým vždy visel otáznik.“
Vyvíjal sa počas tvorby dokumentu nejako váš postoj k nemu?
„Vďaka práci na filme som sa dozvedel viac o jeho činoch a dá sa povedať, že som ho lepšie spoznal. Myslím, že to nebol zlý človek. Len slabý, ľahkovážny, naivný. Vďaka práci na filme pre mňa prestal predstavovať rodinnú legendu, stal sa človekom z mäsa a kostí. Možné motívy jeho konania sú pre mňa uchopiteľnejšie. Predovšetkým som jasnejšie pochopil, akú úlohu hrala v jeho osobnostnom vývoji manželka, čiže moja matka.“
Bolo pre vás ťažké uveriť, že niesol zodpovednosť za osudy tisícok ľudí, ktorých zo Slovenska deportovali do koncentračných táborov a väčšina z nich sa nedožila konca vojny?
„Áno. Tejto pravde som sa dlho snažil vyhnúť.“
Kto bol Hanns Ludin: Narodil sa v roku 1905 vo Freiburgu.
V roku 1931 vstúpil do Hitlerovej NSDAP, bol tiež členom polovojenských jednotiek SA. Od januára 1941 pôsobil ako vyslanec Nemeckej ríše vo vtedajšej Slovenskej republike.
Z titulu svojej funkcie viackrát žiadal od slovenských úradov úsilie vo veci „konečného riešenia“ židovskej otázky. Pred príchodom Červenej armády ušiel do Rakúska, kde sa spolu
s prezidentom Jozefom Tisom ukrývali v Alttötingu. Tu ich objavila americká armáda a odovzdala československým orgánom. Ludina v roku 1947 v Bratislave odsúdili na trest smrti a popravili. (zdroj: ŠVARCFILM)Zamýšľali ste sa nad jeho pohnútkami a motiváciou, ktoré viedli k jeho konaniu?
