Volič rozdal karty a kompromis sa stal najčastejšie opakovaným sloganom hry, ktorej výsledok bude mať ale oveľa vážnejšie následky pre krajinu ako nedeľná partička kanasty.
Nacionalistická SNS, ktorá od čias, keď naposledy vládla so Smerom a s Mečiarovým HZDS, zmenila nanajvýš fasádu, zrazu spolurozhoduje o charaktere budúcej vládnej koalície.
A nikoho neprekvapilo, že strana, ktorá má vo svojom životopise škandály z prvého účinkovania Roberta Fica na poste premiéra, sa rozhodla posilniť nádeje aj na jeho tretiu vládu.
Prítomnosť SNS vo vláde, v tej prípadne pravicovej, boli ochotné stráviť aj pravicové strany a apelovali na Bélu Bugára, aby prehliadol, že v minulosti bolo hnacím motorom tejto strany rozdúchavanie vášní voči menšinám.

Predseda strany Most-Híd sa rozhodol prípadnú vládu so SNS stráviť. Natoľko, že sám rokuje o vstupe do takej vlády so Smerom. A volebnými výsledkami pokorený Radoslav Procházka tiež rokuje so stranou, ktorá síce volá po stabilnej vláde, ale zatiaľ ostáva bez sebareflexie.
Bugár a Procházka tvrdia, že majú ambície presadiť protikorupčný balík, ale k tomu by Robert Fico musel priznať, že jeho vláda vytvorila priateľské prostredie pre chobotnice v zdravotníctve, rodinkárstvo a korupciu na všetkých úrovniach štátnej správy. K tomu by Smer musel zmeniť svoj genetický kód fungovania: rozdávanie na základe straníckej príslušnosti.
Ako bude Most-Híd presadzovať menšinovú politiku s človekom, ktorého slovník počas utečeneckej krízy prekonal akéhokoľvek extrémistu? S politikom, ktorý v minulosti vyhlásil, že štát prednostne nebudoval pre menšiny a jeho predstava o nich je taká, že majú “skôr natiahnuté ruky, zato takmer minimálne pestovanie občianskych cností“.
Čo urobia Bugár a Procházka, ak Robert Fico ako premiér ich spoločnej vlády nebude komunikovať s médiami ignorujúc časť svojich vlastných voličov? Alebo ak hnaný vidinou nafúknutej voličskej podpory opäť raz zažaluje nejakú európsku inštitúciu?
Kompromis je síce umenie politiky, ale mal by mať v prvom rade prínos pre voličov, lebo ak nemá, tak vyprázdni obsah politiky, aj niektorých politikov, a vláda s Ficom môže byť ich labutia pieseň.
A nie len ich, ale aj štandardnej demokracie.