Zatiaľ čo u Radoslava Procházku sa prískok k budovaniu vlády Smeru vysvetľuje zložitosťou (nečitateľnosťou) osobnosti a aj – áno – dlhmi, ktoré limitujú slobodu rozhodovania v jeho prípade, u Bélu Bugára zaráža úplná absencia zrozumiteľnej motivácie. Teda takej, ktorá by zniesla denné svetlo.
Jeho verejné a „oficiálne“ zdôvodnenie, že nadovšetko je stabilita a predídenie predčasným voľbám, ktoré by len posilnili Kotlebu, krachuje pri elementárnej konfrontácii s realitou.
Bolo to tu už napísané, ale keďže ide o profilovú črtu novej reality, zopakovať treba, že predčasné voľby sú čistá fikcia, keďže nevyhovujú jasnej väčšine novozvolenej reprezentácie vysoko prekračujúcej 60 hlasov potrebných na blokáciu v NR SR.
