Niekedy zrada na voličoch a to, čo politik nazýva nevyhnutný politický kompromis, sa dostanú k sebe nebezpečne blízko.
A tú tenkú líniu málokto zvládne.

Rozhodujúce je, či kompromis prináša osoh mocenským ambíciám, alebo voličovi. Komu vládne kvarteto kompromisov nakoniec prospeje, sa volič na základe priorít, ktoré Robert Fico predstavil v utorok, nedozvie.
Minimálne za posledné štyri roky mal Fico všetku moc, aby presadil väčšinu z ohlasovaných zmien: účinný protischránkový zákon, vymedzenie politických nominácií, reálny zákon o preukazovaní pôvodu majetku, účasť opozície na kontrole zdravotníctva alebo investície do školstva.
Dôvod, prečo to neurobil, je, že transparentné vládnutie nie je v genetickom kóde jeho strany.
Na to, aby Béla Bugár a Radoslav Procházka zmeny presadili, by sa muselo od základov zmeniť fungovanie Smeru a celej mašinérie, ktorá je na stranu nabalená. A taký otras sa zrejme neudeje.
Ako sa s tým vyrovnajú Bugár a Procházka, je tá tenká línia, ktorá nakoniec rozhodne.