Už budovanie vlády, čo sledujeme s vyrazeným dychom, je karikatúrou údajnej stavebnej látky novej koalície, ktorou je vraj „štandardnosť“. Nič nie je štandardným postupom vzdialenejšie než proces tvorby programových priorít a rozloženie moci vo vláde.
Skutočnosť, že priority dohodli za jeden deň, má iba jedno vysvetlenie: Program je to posledné, o čo vo vláde Fico III ide. Vznik ktorejkoľvek koaličnej vlády – na Slovensku, v regióne či aj inde – je svedectvom, že spisovanie programových dokumentov trvá týždne, ak nie mesiace.
Ak body, čo majú v partajných materiáloch, nie sú pre strany úplný luft, tak za 24 hodín je takpovediac fyzicky nemožné učesať štyri programy tak, aby pri prvom vládnom návrhu zákona neboli spory, kto a čo ako myslel.
Iba a len na Slovensku sa môžu za „štandardné“ vyhlasovať strany, ktoré čoby protinožci ako Most/SNS dokážu vyčarovať programový konsenzus za jeden deň.
Keby napr. Most myslel trochu seriózne, že majetky štátu treba predávať, medzi priority by sa nikdy nemohla dostať taká donebavolajúca teľacina ako zriadenie národného leteckého prepravcu.
