Zdá sa, že sme to nepochopili. Teda voliči a voličky áno, ale politici nie. Že niektoré veci už skrátka nemôžu nikdy viac urobiť. Že kreatúry z pozadia sa musia stiahnuť, pretože nie od nich, ale od nás pochádza moc. My sme boli v sobotu voliť, boli nás milióny, za nami a nie za nimi stojí ústava a my rozhodujeme o tom, ako má vyzerať Slovensko.
Napriek národnej katastrofe v podobne príchodu neonacistov do parlamentu sme si splnili našu povinnosť a volili sme. Nie je preto možné, aby desať ľudí prehlasovalo milióny. Ak sa to deje a vieme, že sa to deje, tak nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchickej republike, kde nejde okrem prachov nikomu o nič.

Sú v parlamente
Lenže ak je to tak, ak sa neprestanú postavy z pozadia vyjadrovať, ak neprestanú organizovať stretnutia, dohadovať posty a rozdelenie vplyvu, zúrivosť bude narastať. Miestna oligarchia si zjavne neuvedomuje, že volič nie je, slovami Haščáka z Penty, až takým hovnom. Volič a volička dokázali zvrhnúť systémy, zmeniť režimy a v extrémnych situáciách sa dopustili aj fyzického násilia. Nenažranosť oligarchie a jej servisného personálu je jedným z najsilnejších faktorov rastúceho hnevu.

Po protestoch Gorily, ktoré v jednej chvíli takmer vykĺbili mocenský systém, sa nič neupokojilo. Hnev a nedôvera voči štátu, voči demokracii, voči stranám rástla a vybuchla v podobe nástupu takmer 30 poslancov takzvaných antisystémových strán do NR SR. Vidí niekto z politikov fakt, že tento počet už teraz vážne narušil práceschopnosť parlamentu, pretože akokoľvek budú vyzerať nasledujúce vlády, na pohodlnom mieste opozície budú sedieť neonacisti a moderátorky, kresťanskí džihádisti a ľudia s eštebackými maniermi?
Už ich nebudete mať na pokútnych weboch a na facebooku, ale v pracovných výboroch a na zasadaniach s právom vyjadrovať sa ku všetkému, pretože ste si ich tam neschopnosťou odhadnúť vážnu situáciu v krajine vpustili.