Mnohí európski politici si teraz hovoria, ako skvelo vyriešili problém a spokojne sa pozerajú na prázdne koridory na hraniciach, ktorými donedávna prechádzali tisíce utečencov. Určite aj Robert Fico je rád, že jeho balkánska misia, keď osobne musel tri dni pred voľbami chrániť hranicu Macedónska (čo, samozrejme, s voľbami nesúviselo, lebo ako on hovorí, vláda ochraňujúca Slovensko si termín utečeneckej krízy nevyberá), dopadla tak úspešne.
Aj sa tým chválil na macedónskej strane hranice, kde naňho spoza plota pozerali zúfalí utečenci, ktorí uviazli v podmienkach pripomínajúcich rozvojové krajiny.
Stačilo pritom prekročiť hranicu a zistil by, že situácia sa v skutočnosti ani zďaleka nevyriešila. Ak by to chcel premiér urobiť, nepotreboval by na to ani pas, do Grécka ako do partnerskej krajiny a člena Európskej únie a schengenského priestoru by ho pustili aj na občiansky.
Nemôžu ďalej, nemôžu ani späť. Utečenci v Idomeni mrznú Čítajte Možno by preňho posunuli aj plot so žiletkovými drôtmi, ktorý proti utečencom postavili. To by však nezapadalo do jeho rétoriky.
Ak by to urobil, videl by deti, ktoré prežívajú s rodinami v blate, lebo sa nemajú kam vrátiť a nemajú kam pokračovať.
Zúfalých rodičov, ktorí sa snažia tie deti aspoň zabaviť, no vedia, že ich oberajú o detstvo aj o budúcnosť. Školy v týchto podmienkach jednoducho nie sú.
