Výjavy, ako si Radoslav Procházka a Béla Bugár niekoľko dní po voľbách podávajú ruky s Robertom Ficom a nezvyčajne konštruktívne s ním zostavujú vládu, boli donedávna pre mnohých ich voličov za hranicami predstavivosti. Konfrontácia s ťažko pochopiteľnou situáciou, ktorá v nás vzbudzuje silné negatívne emócie, vyvoláva potrebu nájsť rýchle a jednoduché vysvetlenie.
A to je živná pôda na vznik konšpiračných teórií a príbehov o temných sprisahaniach. „Všetko bolo vopred dohodnuté“, „Mám informácie zo zákulisia, koľko kto dostal“, „Politici sú iba figúrky na šachovnici“.
Podobné výroky na sociálnych sieťach v tieto dni šíria nielen frustrovaní voliči, ale aj sklamaní poslanci zo strán, ktorým sa nepodarilo zostaviť vládu.
Ovplyvňovanie politického života a riadenia štátu finančnými skupinami je reálny problém, na ktorý už dlhodobo upozorňujú občianske združenia presadzujúce transparentnosť, ako aj investigatívni novinári. Ak však ponížime verejný diskurz na úroveň sploštených a primitívnych sprisahaneckých teórií, ak vnímanie politikov ako bytostí zodpovedných za svoje vlastné rozhodnutia nahradíme naratívom o figúrkach, ktorými pohybujú na šachovnici temné sily z pozadia, pochováme aj posledné zvyšky demokracie a fungujúcej spoločnosti.
