Nikto netvrdí, že je vylúčený súbeh okolností, ktorý vládu Smer-SNS-Most-Sieť a jej zostavovateľov obháji pred históriou. Musel by sa však stať ten zázrak, aby antisystémová koalícia, ktorej zloženie popiera princípy normálnej politiky, rozohnala malígne príznaky, ktoré sa kopia už v procese vznikania.
Predovšetkým platí, že nevyvážené rozloženie moci a tým aj zodpovednosti je – s malými korekciami – de facto pokračovaním jednofarebnej vlády. Prečo? Aké sú dôvody, aká gravitácia prinútila dve strany – Most a Sieť – uspokojiť sa s omrvinkami v situácii, keď vlastnili ohromný negociačný (vydieračský) potenciál? Ešte navyše umocnený časovou tiesňou Fica, ktorému tikala piatková uzávierka.
Doplnková, vedľajšia, podriadená rola troch strán zakladá vážnu otázku, že u koho leží v úschove ten kus moci, ktorej sa ony vzdali v prospech a v rámci projektu Fico III. Vo vládach s koaličným pôdorysom nemá obdobu – nech sa páči pozrieť na Dzurinda I, Dzurinda II či do ľubovoľného zahraničia –, aby jedna strana obsadila mocenskú triádu premiér, financie, vnútro, keďže tri najvplyvnejšie úrady v štáte prenechá jednej strane iba blázon alebo ten, kto nekoná úplne slobodne.
