Autorka je komentátorka SME
Liberálnemu humanistovi v čase koaličných dohadovaní nešlo vyklať bok. Necítil sa však vôbec príjemne, pretože sa nemôže pohodlne oprieť ani vpravo ani vľavo.
Možno aj preto ho obišla hystéria, keď Bugár a Procházka kývli Smeru. Hovorme o ňom ako o voličovi Mosta. Stranu pravdepodobne volil preto, že jediná splnila ako-tak objednávku na mierny tón v utečeneckej otázke.
Volil, ako volil aj preto, že strana si hovorila občianska a nehrala podľa sloganu, že „náš nezávislý štát sme prednostne nezakladali pre menšiny“.
Videl tváre, s ktorými sa mu nespojili dych vyrážajúce výroky a žlč stimulujúce kauzy. Možno zauvažoval pri Šebejovi, ktorý pri 9/11 mudroval o hrozbe islamu. Ešte predtým, než sa to dostalo do mainstreamu. V tom bol avantgardný, voličovi Mosta však zostáva dúfať, že ministrovi zahraničia v týchto otázkach Šebej asistovať nebude.
Gazda chce byť pri tom
Nestotožňuje sa s rozčúlením voličov Siete, ktorí vznášajú nároky oklamaných pravičiarov, vyburcovní energiou zo štrajkov a iniciatív pred voľbami, chcú hádzať kockou až dovtedy, kým padne ich číslo. Ešte si pamätá: Procházka chcel stále hovoriť iba o programe, čo z neho robí politického autistu, nie profesionála. Nie o hodnotách, orientácii, lebo v tom značkoval napravo aj naľavo.
“Ekonomicky sú síce Fico a Sulík ako olej a voda. No voličovi Mosta nedalo nevšimnúť si: ekonomický liberál je v hlave konzervatívny až xenofóbny, kým sociálny demokrat nikdy nemá čas na menšiny, registrované partnerstvá a zmieta zo stola ľudské práva ako také, lebo vraj rieši chlebové témy. A pritom regióny – politicky korektný názov pre hladové doliny - sa mu odvďačili, že na neho vo voľbách povolali bitkárov a mafiánov.
„
Na plagátoch bol Procházka priateľom širokých vrstiev, pre ktorých chcel nastaviť funkčný štát – volič Mosta tu cítil ľavicové tóny „štát sa postará“, odklon od mantry reforiem, ktoré si v slovníku udržali sulíkovci.
No v diskusných reláciách sa Procházka ukazoval aj ako bič na schránky a nepostihnuteľných politikov, to sa zase páčilo voličom, čo kladú dôraz na osobnú zodpovednosť, dbajú na cnosti ako česť a transparentnosť. Zaručoval sa za strednú vrstvu, za podnikavých, to ho ťahalo doprava.
Samozrejme, volič Mosta úprimne súcití so sklamanými voličmi, ktorí volili Procházku ako lídra pravice a dostali prílepok a programový motor novej vlády Smeru.
Pre vlnu rozčúlenia sa dnes gazda musí na rokovania dostať vetracou šachtou, aby po ňom exfanúšikovia nehádzali paradajky či sa ho novinári, nebodaj, nespýtali pár obyčajných a predvídateľných otázok. Nuž, gazda chcel byť pri tom, nech už je to čokoľvek. Či Pochod za život, behanie a pitie arabiky alebo prieniky so sociálnymi demokratmi.
Napokon si pýtal post ministra zahraničia. Voliča Mosta zamrazilo: raz by ťahal k Moskve a potom zase k Bruselu. V tom by našli s premiérom Ficom programový prienik.
Ponúka sa do služby, no každý, kto má empatiu lepšie vyvinutú ako on, musí vidieť, že si chce „dobrým štátom“ ozdobiť cévéčko. Keby fungovala ruka trhu v Procházkovom prípade, tak jeho súkromná ambícia posunie krajinu vpred. V to asi dúfali aj členovia jeho strany, ktorých gazda po ceste vytráca a potom o tom drzo postuje na sieti.
