Autor je profesor na americkej Bard College
V Európe sa čoraz väčšej obľube tešia referendá. V júni britskí voliči rozhodnú, či má Spojené kráľovstvo zostať v Európskej únii. Maďarská vláda vyzvala na referendum o prijatí utečeneckých kvót, ktoré krajine určila Únia.
Maďarský premiér Viktor Orbán už vyhlásil, že Maďarsko utečencov odmietne pustiť do zeme. „Všetci teroristi sú v zásade migranti,“ povedal. V referende bude zrejme po jeho.
Azda najpodivnejšie referendum sa uskutoční v apríli v Holandsku, po úspešnej petičnej kampani.
Občania budú odpovedať na otázku, či má Holandsko podpísať asociačnú dohodu medzi Európskou úniou a Ukrajinou. Všetky ostatné členské krajiny Únie už súhlasili, ale bez Holanďanov nemožno dohodu ratifikovať.
Nástroj diktátorov
Človek by si mohol myslieť, že podrobnosti obchodných dohôd a colných bariér s Ukrajinou budú pre väčšinu holandských voličov mätúce, a podiviť sa, prečo by ich mali zaujímať natoľko, aby o nich prebehlo referendum.
“Zásadný problém je v tom, že veľký počet ľudí má pocit, že ich nikto nezastupuje. Politika zavedených strán, riadených starými elitami zapojenými do tradičných sietí vplyvu, už mnohým občanom nedáva pocit účasti na demokracii. Mimoriadny vplyv hŕstky miliardárov v USA a nedostatočná transparentnosť politiky EÚ problém ešte zhoršujú.
„
Referendá ale vyhovujú populistickej nálade, ktorá zachvátila mnoho krajín – od Ameriky Donalda Trumpa po Orbánovo Maďarsko.
Referendá sú príkladom toho, čo poznáme ako „priamu demokraciu“. Hlas ľudí (či presnejšie ľudu) nezaznieva prostredníctvom ich volených zástupcov v orgánoch verejnej správy, ale priamo cez plebiscit.
Keď Winston Churchill v roku 1945 nadniesol, že by sa britský ľud mal vysloviť v referende, či má pokračovať vojnová koaličná vláda, labouristický líder Clement Attlee mu oponoval. Označil referendá za nebritské a za „nástroj diktátorov a demagógov“.
Attlee mal pravdu. Hoci sa referenda v zastupiteľských demokraciách občas využívajú, napríklad keď si britskí voliči v roku 1975 odhlasovali zotrvanie v Európskom hospodárskom spoločenstve, diktátori po nich dychtia oveľa viac.
