O nacistoch by sa nemalo žartovať, ale na nedávnom úspechu Mariána Kotlebu je jedna dobrá vec: do politického systému prináša nových ľudí.
Kotleba získal okolo 23 percent hlasov od prvovoličov a zdá sa, že veľa z nich by inak nešlo voliť. Časť z jeho voličov súhlasí s rasizmom, ktorý Kotleba prezentuje, a všetci z nich dali hlas proti systému – ale urobili tak, paradoxne, v rámci systému.
Podľa prieskumov išlo nielen o mladých ľudí, ale aj starších, ktorí sa však dosiaľ nikdy neobťažovali ísť hlasovať. Kotleba zachytil ich rozčarovanie. Väčšina z nich sa cíti na okraji spoločnosti, ignorovaná a z toho sú naštvaná. Doteraz však tento svoj hnev smerovali do demokratického procesu – ktorý je nastavený, aby takto fungoval.
Ale nemusí to takto ostať. Kotleba a jeho kamaráti nemôžu existovať ako pokojné opozičné strany v parlamente. Je nepravdepodobné, že by hľadali ten typ kompromisov, aký požaduje pluralitná demokracia, a nie sú spokojní s reformami. Zrejme nikdy neoslovia väčšinu Slovákov.
Budú robiť väčší hluk – rovnako ako sám Kotleba cenzurovaním divadelných predstavení a zapĺňaním titulných strán v deň stvorenia novej vlády – aby ich bolo ťažké ignorovať.
