To najpozitívnejšie, čo sa dá povedať o dohode, ktorú EÚ ponúka Turecku – vyhnúť sa ďalšiemu letnému chaosu spôsobenému migráciou – je, že na strane Európy si idealizmus dal poradiť od pragmatizmu. (Možno) práve načas, aby zachránil EÚ pred chaotickým kolapsom.
Aby sme boli spravodliví, nebolo to ani zďaleka cynické zrieknutie sa európskych medzinárodných záväzkov. Prísľub poskytnúť azyl ľuďom utekajúcim pred vojnou a prenasledovaním ostáva zachovaný.
No tak ako vojenskí lekári musia robiť ústupky z bežných štandardov liečby, keď je armáda pod náporom útoku a ošetrovne sú plné zranených, tak aj Európa, zaplavená migrantmi bez dokladov, teraz musí skrotiť a zdisciplinovať svoju humanitárnu dušu. Nadchádza jar a s ňou aj prísľub obnovenej flotily so zúfalým nákladom na palube, brázdiacim Stredozemné more.
Keďže väčšina členských štátov EÚ nie je ochotná podieľať sa na bremene spočívajúcom v ubytovaní tých, čo už v Európe sú, jediná možnosť je zastaviť putujúce milióny pri zdroji. A potom ich pomaly púšťať, za patričných kontrol a dokumentovania.
Ako sa hovorí: Ak chceš Boha rozosmiať, prezraď mu svoje plány. A zdá sa, že existuje veľa absurdných aspektov iniciatívy Angely Merkelovej.
